Beckov
Mestečko Beckov leží na ľavom brehu rieky Váh v Beckovskej brázde, ktorá prechádza z Považského podolia, obkoleseného z jednej strany Považským Inovcom a z druhej Malými a Bielymi Karpatami, do širokej Podunajskej nížiny. Beckovské hradné bralo pod severovýchodnými výbežkami Považského Inovca, 60 metrov vysoký zvyšok vápencovej kryhy so zrúcaninami hradu, je výrazným geomorfologickým krajinným a kultúrnym prvkom. Z Bratislavy do Beckova je 105 km na severovýchod a z Trenčína 22 km na juhozápad.
Podnebie
Klíma je na prechode medzi prevažne teplou a miernou suchou oblasťou s priemernými teplotami v januári -1,5 až -4°C, v júli 18,5 až 19,5°C, ročnými zrážkami 650 - 700 mm, teda má nížinnú a teplú vlhkú horskú klímu.
Pohľad na siluetu hradu Beckov
História
Na Beckove sa pozoruhodným spôsobom spájajú prírodné podmienky a architektúra ako ľudské dielo. Prírodný útvar - skalné bralo - je v podstate koralový útes vypreparovaný z alúvia rieky Váhu a ľudským dielom je hrad s podhradím. Úrodná niva Váhu s rozsiahlym inundačným územím vytvorila priaznivé podmienky na osídlenie už od praveku. Doložené je pre mladšiu dobu bronzovú, neskorú dobu laténsku a rímsku, a to zlatými šperkami zo 4. storočia.
Dominantnosť brala a dojem jeho nezdolanosti lákal ľudí na využitie týchto prírodných daností. Beckovský hrad, ale i sústava ďalších považských hradov s obrannou funkciou boli postavené na strategicky výborných lokalitách. Ovládali široké okolie a tvorili obrannú líniu na pomedzi Čiech a uhorského štátu.
Prvá listinná zmienka o osade s názvom Blundix je doložená v roku 1208. Nálezy z jej územia poukazujú však na osídlenie už vo včasnom stredoveku v 9., 10. s 12. storočí. Z ich polôh možno predpokladať prepojenie osady na starý vážsky brod. Listina z roku 1226, v ktorej sa osada pod kráľovským hradom tiež spomína, uvádza, že nitriansky biskup Jakub daroval štvrtú čiastku svojho beckovského desiatku z vína benediktínskemu kláštoru na Skalke pri Trenčíne.
Pod hradom existovali v stredoveku dve samostatné osady, ktoré možno dodnes rozoznať v pôdoryse obce. Polohu staršej, ležiacej južne od úpätia hradného kopca, určuje farský kostol s patrocíniom sv. Štefana kráľa.
V písomných prameňoch sa spomína síce až v roku 1424, prvá zmienka o fare však je už z roku 1332. Táto osada ležala bokom od hlavnej považskej cesty a viedla ňou cesta na hrad. V roku 1396 ju pán hradu Stibor daroval svojmu kastelánovi a jeho bratovi. Osada nebola opevnená. Vyplývalo to z listiny z roku 1411.
Mladšia osada, neskoršie mestečko, ležala priamo pod hradom. Jej rozkvet sa začal až v roku 1388, keď pôvodne kráľovský hrad dostal od cisára Žigmunda vojvoda Stibor. V roku 1392 vymohol Stibor pre mesto trnavské právo. Od roku 1398 je obohnané mestskými hradbami s vodnou priekopou a bránami. Sídlo sa však nevyvinulo na významné remeselné a obchodné centrum, ale zostalo poddanským mestom, závislým od existencie hradu.
O zámere vybudovať tu dôležité trhovo-obchodné centrum svedčí až dodnes zachované mestské opevnenie, jedno z najstarších na Slovensku, a veľkoryso koncipované trhové námestie. Z obdobia vzniku opevneného podhradia sa okrem hradieb nezachovali nijaké stavby. Je pravdepodobné, že prvé domy boli drevené alebo hlinené, podobne ako v staršom sídelnom útvare. Z písomných prameňov vieme, že v Beckove stavali domy podobné kúriám, ktoré však často boli z dreva. Až neskôr, v 17. storočí, stavali murované kamenné kôrie, ktoré poznáme aj dnes.
Druhou najstaršou stavbou beckovského podhradia, okrem mestských hradieb, je budova tzv. župného sirotinca. Dal ju postaviť pravdepodobne Stibor, ktorý pokračoval vo výstavbe a prestavbe hradu i podhradia, kde dal vybudovať chudobinec. Celé obdobie 15. storočia nie je doložené ďalšími stavebnými dôkazmi, prestavby sa týkali iba hradu. 16. storočie pozančili vojny s Turkami, ktorí sa dostali do blízkosti Beckova, obliehali ho, podhradie pravdepodobne zničili, ale hrad nedobyli. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že všetky stavby sú vybudované až po roku 1599.
Ďalší stavebný a urbanistický vývoj beckovského podhradia sa dá sledovať už zo zachovaných stavieb. Začali sa stavať v priebehu 17. storočia, keď sa v Beckove usadzovali šľachtické rodiny. Prevzali a rozdelili si správu hradu a panstvo. Hrad pustol a čoskoro sa stal neobývateľným. Šľachta si stavala jednoduché kúrie pristavované z vnútornej strany k mestskému opevneniu. Jednou z najstarších bola kúria Mednyanských (dnes demolovaná).
V 17. storočí a v 1. polovici 18. storočia sa ukončil vývoj mestečka a do polovice 20. storočia nedošlo v ňom k nijakej výraznej zmene. Až v nedávnej minulosti demolovali niektoré z kúrií a na ich mieste postavili stavby s rôznymi funkciami, ktoré architektonicky rušivo zasahujú do charakteru historickej zástavby.
Zástavba, ktorá vznikla po roku 1600, predstavuje pomerne jednoduchý typ obydlia zemanov - kúrie. Tieto nevytvárali súvislú radovú zástavbu, ale na širokých a krátkych parcelách tvorili samostatné uzavreté stavebné jednotky pôdorysne v tvare U. Niektoré svojimi bočnými stenami priliehali k sebe. Boli stavané priamo k hradobnému múru a ich zaujímavosťou sú dvory otvorené do námestia. Kúrie sú dvojpodlažné. Podľa katastrálnej mapy z 19. storočia sa dá usúdiť, že ešte vtedy existovalo v mestečku asi 9 - 11 kúrií, komplex kostola a kláštora františkánov, sirotinec a niekoľko menších obytných domov, spolu asi 21 stavieb.
V ostatnej časti Beckova prevláda typ voľnej zástavby pozdĺž nepravidelne vedených ciest, ktorej dominuje hradné bralo.
Osobnosti
Beckov je rodiskom viacerých známych osobností, akými boli J. M. Hurban - spisovateľ, politik, J. Ambro - lekár, pôrodník, D. Štúr - geológ, L. Mednyánsky - maliar. Bol i pôsobiskom spisovateľov a básnikov - H. Gavloviča, Š. Pilárika, M. Mednyánskeho a pod.
J. M. Hurban D. Štúr
Pre návštevníkov
Návšteva mestečka patrí k turisticky menej náročným prehliadkam. Prechádzkou po námestí a návštevou múzea i kostolov spoznávame jedno z malebných miest v západoslovenskom regióne. Po miernom stúpaní prejdeme k farskému kostolu, židovskému cintorínu i k hradu.
Beckov je zároveň východiskom do Považského Inovca, z neho vedú turistické trasy do pohoria s vrcholmi Inovca, Panskej Javoriny, Bezovca. V blízkosti mestečka je rekreačný areál Zelená voda s možnosťou pobytu v letnom období. Až južnejšie položený areál Bezovec poskytuje rekreačné možnosti, najmä v zimnom období. Sú tu terény s umelým svahom s vlekmi as dobrým lyžovaním.
Letecký pohľad na hrad Beckov
Kostol sv. Jozefa Pestúna
Erb
Plných 400 rokov omylom používal Beckov ako svoj erb slona s vežou na chrbte. Ako došlo k tomuto omylu už v roku 1548? Kovorytec, ktorý vtedy ryl nové pečatidlo mestečka, nepochopil predlohu z 15. storočia. Na nej bol totiž vyrytý býk, ale s jednou chybou. Autor pečatidla z 15. storočia vyryl býka s kravskou hlavou. Pri opravovaní symbolu začal hlavu ryť nižšie, a tým vzbudil dojem, že zviera na pečatidle má chobot. Býk v erbe Beckova je aj historicky opodstatnený, pretože je časťou erbu zemepanskej rodiny Bánfyovcov a do ich držby sa Beckov dostal v roku 1434. Obsahom správneho erbu Beckova je teda býk, a nie slon.
Komentáre
Prehľad komentárov
Ty kokos to vieš spamäti? Ani ja toho o Beckove toľko neviem a to tu bývam!
Ty kokos
(Tera, 26. 4. 2012 19:24)