Bratislava
Bratislava, hlavné mesto Slovenska, sa rozkladá na oboch brehoch európskej veľrieky Dunaj a na výbežkoch Malých Karpát, ktoré sú začiatkom mohutného Karpatského oblúka. Malokarpatské pohorie prechádza do Podunajskej nížiny na juhovýchode a Záhorskej nížiny na severozápade. Výhody aj nevýhody má aj jej poloha v blízkosti rakúskych a maďarských hraníc, ktoré sú naozaj len "na skok" od centra mesta.
Podnebie
Väčšina územia má teplú a mierne suchú nížinnú klímu s priemernými teplotami v januári -1 až -4°C, v júli 19,5 až 20,5°C a ročnými zrážkami 530 - 650 mm. V oblasti Malých Karpát plynule prechádza do mierne teplej a vlhkej horskej klímy s nižšími teplotami a väčšími zrážkami. Bratislava patrí medzi najteplejšie miesta na Slovensku a je typická veternosťou, ktorá však pomáha čiastočne odstraňovať nadmerné exhaláty a zlepšovať ovzdušie.
Bratislavský hrad
História
Bratislava, najväčšie a najvýznamnejšie mesto Slovenska, má bohatú históriu. Na svojom počiatku a počas dejinného vývoja patrila medzi popredné stredoeurópske mestá. Hrala dôležitú úlohu v ekonomickom, administratívnom, kultúrnom živote, v etnických a spoločenských premenách a v rozhodujúcich dejinných súvislostiach. K rozvoju Bratislavy prispela aj výhodná strategická poloha v srdci Dunajskej brány na križovatke obchodných a kultúrnych ciest. Geograficky veľmi výhodné miesto lákalo ľudí už od mladšej doby kamennej. Osídľovanie a pretváranie prírody na kultúrnu krajinu zanechalo veľké množstvo dokumentov uchovávaných v múzeách i v podobe mnohých kultúrnych pamiatok. Archeológia dokazuje, že najmä súčasné historické jadro a hradné bralo je učabnicou dejín európskej kultúry a civilizácie. Vystriedali sa tu skoro všetky dejinné epochy a zanechali fragmenty svojho diania v rôznych podobách.
Po pravekých sídliskách zostalo málo stôp, nemali stabilný charakter. Vo včasnej dobe dejinnej tvorilo územie neskoršieho mesta súčasť oppidálnej sústavy podunajských Keltov a významnú úlohu zohralo v dobe rímskej.
Koncentrácia osídlenia vo včasnom stredoveku - predveľkomoravské obdobie - vrcholí v 9. storočí vybudovaním rozsiahleho hradiska na hradnej vyvýšenine s opevnením, palácovou stavbou, veľkomoravskou bazilikou, pohrebiskom i menšími obytnými objektmi. Osídlenie v rámci prebudovaného opevnenia pretrváva aj v poveľkomoravskom období; z 11. storočia pochádza písomný doklad, že v Bratislave je komitátny hrad s prepošstvom a kostolom sv. Salvátora - na mieste veľkomoravskej sakrálnej stavby. Z podhradskej osady pod východným svahom hradného kopca sa utvorilo najstaršie jadro stredovekého mesta.
Na prelome 10. a 11. storočia, keď sa začal formovať mnohonárodnostný uhorský štát, sídlo pod hradným bralom a hrad ihneď nadobudli významné postavenie. Prvý uhorský kráľ Štefan I. (1000 - 1038) sem umiestnil sídlo župy, prepozitúru s kapitulou a v areáli bývalého veľkomoravského hradiska na skalnom brale nad Dunajom vznikol komitátny hrad. Plnil nielen funkciu strážnej pevnosti, ale zároveň aj funkciu administratívno-správnu a cirkevnú. V 2. polovici 11. storočia sa stal na čas sídlom uhorského kráľa Šalamúna. V roku 1189 sa v ňom zdržiaval cisár Fridrich Barbarossa.
V okolí hradnej akropoly vznikajú jednotlivé osady. Tá pod hradom prerástla do neskoršieho mesta s významnou trhovou funkciou. Prichádzali sem aj cudzí kupci, mnohí sa tu usadili a zveľaďovali svoj i obecný majetok. Za vlády Štefana I. sa v sídleuž razili strieborné mince, ako o tom svedčí unikátny nález odkrytý v roku 1939 vo Švédsku na ostrove Gotland - prvá známa arpídovská minca - uhorský denár Štefana I. z konca 10. a začiatku 11. storočia, s kruhopisom (P) PRESLAVVA CIV na reverze. Osada sa sľubne rozvíjala, bola pomerne veľká a husto zastavaná. Obytné domy sa postupne menili z tzv. zemníc a polozemníc v 1. polovici 12. storočia na stavby zrubové v úrovni terénu s kamennou podmurovkou a tie neskôr na trvalé kamenné obydlia pevnostného charakteru s vežou - Panská ulica č. 19 a domy okolo Hlavného námestia.
Pohľad z hradu na mesto
Aj na hradnom kopci prebiehali stavebné zmeny. Slovanské hradisko s valom znovu opevnili už kamenným múrom s baštami štvoruholníkového pôdorysu. Na vrchole kopca stál v 12. - 13. storočí románsky kamenný palác s veľkou sieňou so združenými oknami. Bol obnovený stzarší veľkomoravský kostol, ktorý tu stál až do roku 1221 aj s domom prepošstva a kruhovým karnerom. S pápežovým povolením sa kostol preniesol do podhradia.
Prvách obyvateľov podhradia poznáme z druhej polovice 12. storočia a prvej polovice 13. storočia. Už v roku 1213 je známy rytier (iobagion) Bratislavského hradu Čukár, ktorého potomkovia významne prispeli k výstavbe podhradksej osady. O niečo neskôr sa vojakom hradnej posádky stal rytier Woch pochádzajúci z dediny Grabes. Kráľ Belo IV. (1235 - 1270) ho povýšil do stavu kráľovských hostí Bratislavského hradu. Rytier Woch sa v Bratislave natrvalo usadil a stal sa zakladateľom najstaršej známej bratislavskej meštianskej rodiny. Významnú úlohu pri koštituovaní mesta zohrala v polovici 13. storočia rodina prichádzajúca na pozvanie uhorského kráľa z Nemecka, nazývaná podľa jedného jej člena - Jakuba.
Jakub I. bol richtárom podhradskej osady už v roku 1279. Rodine Jakuba vďačí Bratislava aj za najvzácnejšiu profánnu stavebnú pamiatku mesta, dnes včlenenú do stavby mestskej radnice. Patricijský príbytok richtára s vlastnou obrannou vežou predstavuje typ obytného domu, v ktorom sa spojili tradičné prvky s novými. Priniesli ich nemeckí obyvatelia. S týmto typom sa stretávame vo viacerých významných trhových a obchodných mestách Nemecka - Regensburg, Passau, Norimberg a iné.
V polovici 13. storočia sa na hrade i v osade zintenzívnila stavebná činnosť, ktorú nepriamo podnietil tatársky vpád (1241). Na hrade - od začiatku 11. storočia sídle kráľovského komitátu - postavili nový palác v podobe obytnej veže v opevnení. Podhradské sídlo sa rozšírilo smerom na východ a v druhej polovici 13. storočia si na jeho okraji na mieste staršej profánnej architektúry vybudovali svoj kláštor františkáni. Okolo hlavného námestia vyrástli patricijské domy s vežami, ktorých jadrá sú zachované v terajších viackrát prestavaných meštianskych domoch.
Vyvrcholením stáročia trvajúceho mestotvorného procesu bola výstavba mestských hradieb. Začiatky budovania stredovekého opevnenia spadajú do konca 13. storočia, no z historických prameňov vysvitá, že sídlo sa začalo opevňovať už prv, hneď po založení. Opevnenie sa budovalo celé 14. storočie a v 15. storočí ho v podstate dokončili.
Dóm sv. Martina
V 14. storočí sa gotické mesto rozvinulo do dobre opevnenej a urbanisticky dokonalej podoby, v ktorej sa zachovalo až do zrušenia hradieb v druhej polovici 18. storočia. Centrom gotického mesta bolo hlavné námestie s pravidelným štvorcovým pôdorysom. Na nárožiach vyústenia ulíc stáli opevnené domy s vežami, ktoré dostali konečnú podobu v druhej polovici 14. storočia. Aj na ďalších parcelách stáli podobné domy, ako to dokazujú pamiatkové výskumy. Z ostatných stavieb 14. storočia sa zachovali dodnes ako súčasti neskorších objektov dva samostatné domy pri Dóme sv. Martina a dom na Kapitulskej ulici č. 18. V 15. storočí i napriek rôznym nepokojom stavebný ruch v meste neutíchal, ba naopak, silnel. Na Michalskej ulici vyrástol rad nových domov, Panská ulica sa zapĺňala pozdĺž hradieb, prestavovali sa reprezentačné objekty - radnica, hrad, ale aj kostoly, najmä Dóm sv. Martina. Začali sa rozrastať prímestské osady. V prvej polovici 15. storočia postavili okolo severných a východných predmestí vonkajšiu líniu mestského opevnenia - sčasti palisádového, sčasti valového a murovaného typu.
Dekoratívna výzdoba exteriérov i interiérov profánnych i sakrálnych stavieb bola bohatšia, pracovali na nej významné huty a majstri. Práce hradnej kamenárskej huty na čele s Konrádom z erlingu a tiež stavebná huta Dómu sv. Martina vedená v polovici 15. storočia H. Puchspaumom, staviteľom viedenského dómu, výrazne ovplyvnili kamenársku tvorbu v meste. Podobne pracovali a zdobili interiéry domov významní maliari , akými boli napr. Hans Maler, Hans Tiergarten, Hans mit dem Muttermal. Nemenej významné je sochárske dielo náhorbku prepošta J. Schomberga vytesané v roku 1470 vo viedenskej dielni N. Gerhaerta z Leydenu.
Za panovania kráľa Mateja Korvína v roku 1465 bola v Bratislave založená vysoká škola známa pod menom Academia Istopolitana. Začalo sa prednášať na jeseň v roku 1467. Pôsobili tu významní vedci, napr. astronóm Johann Müller zvaný Regiomontanus a iní profesori, dobre známi vo vzdelaneckom svete Európy. Academia Istrpolitana však po smrti Mateja Korvína v roku 1490 zanikla.
Budova Academie Istropolitany na Ventúrskej ulici
V tých časoch patrila Bratislava k najbohatším mestám Uhorska. Neskôr v dôsledku postupu Turkov na sever a ich víťazstva nad uhorským vojskom v roku 1526 pri Moháči vyhlásil panovník v roku 1536 Bratislavu za hlavné mesto Uhroska, za sídlo snemu, uhorskej komory a miestodržiteľskej rady. V rokoch 1563 - 1830 mesto bolo aj korunovačným mestom Uhorska. V Dóme sv. Martina korunovali ako prvého kráľa Maximiliána. Do mesta presťahovali z Budína centrálne štátne i cirkevné inštitúcie, previezli sem kráľovský poklad a rozličné cennosti z budínskeho kostola. V meste sa usadil aj prímas krajiny - ostrihomský arcibiskup - a Kráľovská uhorská komora. Turci niekoľkokrát spustošili okolie mesta a celé juhozápadné oblasti, ale do mesta sa nikdy nedostali.
V dôsledku tureckého nebezpečenstva poverili v roku 1663 vojenského inžiniera J. Priamiho vypracovaním plánu na obranu mesta i hradu. Bol to tzv. hviezdicovitý systém opevnenia, ktorý sa začal budovať na hrade, ale nikdy sa nedokončil. Posledné úpravy mestského opevnenia sú z roku 1670.
Boje s Turkami, trvajúce takmer dvesto rokov, vyčerpávali nielen kráľovskú pokladnicu, ale aj pokladnice kráľovských miest. Zvyšovanie požiadaviek panovníka vyvolalo u šľachty pochybnosti o správnosti rozhodnutia, keď zvolila za svojich panovníkov Habsburgovcov. Situáciu komplikovalo aj prenikanie protestantizmu do Uhorska a neskoršie konfesionálne roztržky, následné protireformačné hnutie a opätovný nástup katolicizmu.
V nepriaznivej politickej situácii tejto doby, keď sa po celej krajine šírili protihabsburské povstania, vojny a drancovania, Bratislava hospodársky stagnovala. Problémy sa vyostrili v roku 1683. Mesto bolo v Thökölyho rukách a turecké vojská sa k nemu blížili, tiahnuc smerom na Viedeň. Tam však Turci utrpeli porážku. Bol to začiatok víťazného postupu kresťanských vojsk a po Satumárskom mieri v roku 1711 sa situácia zlepšila natoľko, že aj mesto mohlo nastúpiť cestu k novej prosperite. Začiatok 18. storočia v strednej Európe priniesol pokojné tvorivé obdobie a otvoril dvere umeniu prichádzajúcemu z Talianska a Nemecka v novom barokovom duchu. Hlavným strediskom bola Viedeň, rezidenčné mesto Habsburgovcov, ktorá sa vďaka rozsiahlej mecénskej činnosti dvora, šľachty a cirkvi zmenila z gotického mesta na barokovú metropolu. Úzke vzťahy Bratislavy s neďalekou Viedňou nadobudli potom kľúčový význam pre umenie konca 17. a 18. storočia. Prichádzali sem mnohí rakúski a talianski architekti (F. A. Pilgram, M. Hefele, M. Walch, F. A. Hillebrandt, M. Pacassi a iní), maliari a sochári (G. R. Donner, A. Galli da Bibiena, P. Troger, G. B. Rosso, G. Petrucci, F. A. Maulbertsch, J. Kohl a mnohí ďalší).
Koniec 18. storočia znamenal pre Bratislavu zásadnú zmenu urbanistickej štruktúry. Mesto začalo demolovať svoje opevnenie a zasypaním priekop sa centrum spojilo s predmestiami, ktoré sa stali rovnocennými s historickým jadrom. Vznikli nové štvrte, ulice, meštianske stavby a výrazne sa tým zväčšil pôdorysný rozsah mesta. Táto aktivita podnietila aj založenie stavebnej kancelárie pri uhorskej komore, ktorá projektovala stavby financované štátom, napr. sýpku, kasárne a pod. Realizovala sa časť projektu mesta od architekta F. A. Hillebrandta.
Vďaka historickému významu hlavného a korunovačného mesta, výhodne situovaného v blízkosti cisárskej Viedne, stavali sa v Bratislave šľachtické paláce, ktoré zmenili obraz vnútorného mesta. Nákladná prestavba hradu a nové panské sídla na okraji historickej zástavby v nádherne riešených parkoch sa stali aj miestami, kde sa konali výročné kultúrne, najmä hudobné a divadelné podujatia. Od roku 1776 bolo v meste aj samostatné divadlo. S oslobodením krajiny od Osmanov a so silným protireformačným hnutím súvisí aj nová výstavba kláštorov s umelecky náročne vybavenými interiérmi kostolov.
Veža na Hlavnom námestí
18. storočie obohatilo mesto o mnohé paláce a veľké barokové a kláštorné kostoly. Vznikali prvé manifaktúry, zájazdné hostince a hotely, reprezentačné záhrady pri palácoch. V súvislosti s častými návštevami kráľovského dvora panoval v Bratislave čulý spoločenský život. Pôsobili tu významní európski vedci a umelci. V roku 1782 malo toto mesto vyše 33 000 obyvateľov a bolo druhým najväčším v Uhorsku.
V druhej polovici 19. storočia sa rast opätovne zrýchlil. Zástavba sa začala zahusťovať najmä nájomnými domami, z ktorých pozornosť pútajú niektoré secesné stavby ovplyvnené viedenským a budapeštianskym secesným štýlom. V 1. tretine 20. storočia sa v architektúre a urbanizme mesta uplatnili neoslohy, neskôr moderný funkcionalizmus verejných stavieb a vilovej zástavby okolitých svahov, na ktorých sa predtým rozprestierali vinohrady. Architektonická tvorba orientovaná modernisticky pokračovala a doznievala až do konca 2. svetovej vojny. Povojnové obdobie až do 80-tych rokov prinieslo najvážnejšie urbanistické zmeny vznikom veľkých sídlisk hromadnej bytovej výstavby, ktoré bariérovo obkolesili historické mesto a jeho staršie predmestia zo všetkých strán. Najzávažnejší zásah do historickej štruktúry spôsobila výstavba Nového mosta, keď sa zbúrali časti podhradia a predmestia a mesto dostalo s novou dominantou iný výraz.
Bratislava, jej najzaujímavejšia časť Staré mesto, bola v roku 1954 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Osobnosti
V Bratislave bola priaznivá atmosféra pre rozvoj hudby, divadla, vedy, školstva. Narodili sa tu a pôsobili európske osobnosti. Spomedzi významných vedeckých osobností prvé miesto zaujíma M. Bel, polyhistor - tvorca prvého historicko-zemepisného diela o Hornom Uhorsku, S. Mikovíni - matematik, kartograf a astronóm, J. M. Korabinský - geograf a historik, L. Raisch - astronóm, J. Lippay - botanik a zakladateľ slávnej tzv. Lippayho záhrady, J. A. Segner - fyzik a matematik, vynálezca tzv. Segnerovho kolesa, W. Kempelen - konštruktér, vynálezca šachového automatu, čerpadla a pontónového mosta cez Dunaj. S Bratislavou je spätá tvorivá činnosť sochárov G. R. Donnera a F. Y. Messerschmidta, z výtvarníkov J. Fadrusza, A. Rigeleho, hudobného skladateľa, klavírneho virtuóza a pedagóga J. N. Hummela, dirigovali a koncertovali tu W. A. Mozart, F. Liszt, A Zimmerman, J. Haydn, K. Ditters von Dittersdorf a iní.
M. Bel S. Mikovíni W. Kempelen
Pre návštevníkov
Prechádzky po malebných uliciach, námestiach i uličkách najstaršej časti mesta spojené s návštevami múzeí a galérií poskytujú návštevníkom hlavného mesta Slovenska veľa zážitkov. Typickou prechádzkou aj pre obyvateľov mesta je cesta od Michalskej veže cez Hlavné námestie a Rybársku bránu k Dunaju. Z Hlavného námestia však môžeme Panskou ulicou prejsť na Rybné námestie a vystúpiť cez Žigmundovu bránu na hrad, ktorý nielen láka zbierkami Slovenského národného múzea, ale ponúka aj pôsobivý panoramatický pohľad na celé mesto vrátane novodobých častí za Dunajom a na východnej strane.
Bratislavská botanická záhrada ("Lippayho záhrada")
Bratislava patrí k nemnohým veľkomestám, ktoré majú výborné rekreačné zázemie priamo na svojom území alebo okolí. Bratislavský lesný park tvoria tri časti - prvá sa rozprestiera západne od Bratislavy a tiahne sa od Karlovej Vsi a Dúbravky cez Devínsku Kobylu až do Devínskej Novej Vsi. Druhá časť leží na južných a juhovýchodných svahoch Malých Karpát a siaha na západe až po Košariská, Borinku, Stupavu, Marianku, Lamač cez Kačín, Železnú studienku, Kamzík, pokračuje cez Spariská, Biely Kríž po Neštich. Tretiu časť lesoparku tvorí krajinný celok Lužné lesy. Zaberá rekreačné priestory Jaroveckého ramena, Rusovce, Čunovo a priestor Na pieskoch blízko Podunajských Biskupíc. Medzi zástavbou rodinných domov nad hradom sa rozprestiera tzv. Horský park ako prvý ostrov lesov Malých Karpát. Z viacerých miest Bratislavy a jej mestských častí vedú turistické cesty do pohoria Malých Karpát - napríklad na Železnú studienku, Kačín, do Marianky, na Pajštún alebo za pamätihodnosťami Rusoviec a Devína s jeho najestátnym hradom - národnou kultúrnou pamiatkou.
Na území dnešného devínskeho kopca archeológovia objavili zvyšky predhistorických osád, keltského osídlenia, rímskej vojenskej stanice a veľkomoravského hradiska, ktoré sa spomína vo franských análoch roku 864 pod menom Dowina ako pevnosť kniežaťa Rastislava. V stredoveku tu postavili gotický hrad, v 16. a 17. storočí ho prebudovali v renesančnom slohu. Napoleonské vojská postupujúce na Bratislavu ho v roku 1809 zničili. V súčasnosti sa konzervuje a čiastočne obnovuje, ale je verejnosti prístupný.
V lete spestrujú pobyt v meste a na jeho okolí návštevy kúpalísk Tehelné pole, Matador, Delfín alebo jazier na zlatých pieskoch, v Petržalke, Rusovciach, ako aj plavby po Dunaji. V zime možno lyžovať na svahoch Koliby priamo v meste alebo na okolí na svahoch Malých Karpát.
Erb
Opevnenie s tromi vežami a bránou používa mesto ako symbol od prvej polovice 13. storočia. Farebne spracované sa nachádza na erbovej listine z roku 1436. Bratislava je jediným mestom, ktoré si dalo v obave pred stratou, prípadne zničením, vyhotoviť erbovú listinu súčasne v dvoch exemplároch: prvá je datovaná dňom 8. júla, druhá 9. júla 1436. Obidve bratislavské erbové listiny po výtvarnej stránke patria k najvzácnejším heraldickým pamiatkam vôbec. Sú produktom viedenskej miniátorskej dielne, zhotovil ich maliar Michal.
Komentáre
Prehľad komentárov
canadian pharmacy cialis
Natural Ways to Farther down Blood Distress
(Atunseunpals, 24. 7. 2018 21:18)
Torsion bras de quelqu'un est comment robuste votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur determination pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque age votre coeur bat, il pompe le sang par vos arteres a la flanerie de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-pas-cher-livraison-rapide/
,,,,,,
(agica095@vipmail.hu, 7. 6. 2011 11:12)ez mostb semmi amugy ...csak elvoltan szlov8kon..
hi yz fd
(buy cialis generic online, 24. 2. 2021 14:34)