Choď na obsah Choď na menu
 


Nitra

7. 6. 2008

 Legendami opradená Nitra leží na úpätí vrchu Zobor pod výbežkami pohoria Tribeč, v Podunajskej pahorkatine, na brehoch rieky Nitry, ktorá sa obtáča okolo hradného kopca. Z hradného návršia je pekný pohľad na mesto. Vrch Zobor (588 m) a okolité horstvá dodávajú mestu impozantnú panorámu. V chotári mesta sa nachádza viacero chránených území - prírodná rezervácia Lupka a Zoborská lesostep, ako aj prírodný výtvor Nitriansky dolomitový lom.

 Podnebie

 Nitra má prevažne teplú a mierne suchú nížinnú klímu s priemernou teplotou v januári -1,5 až -4°C, v júli 18,5 až 19,5°C, s ročným úhrnom zrážok 650 až 700 mm.

Nitra - pohľad zhora

 História

 Územie sa začalo osídľovať na križovatke pravekých diaľkových ciest pri brode cez rieku Nitru. Mnohé nálezy priamo z jej územia sú dokladom dlhodobého kontinuálneho osídlenia. Najväčší význam pre dejiny Slovanstva a Slovenska má slovanské osídlenie lokality. Jeho stopy sa v okolí mesta objavujú už v 6. storočí. Z veľkomoravského obdobia sú doložené početné nálezy i sporadické písomné zmienky. K centrálnemu nitrianskemu hradisku sa viaže postava slovanského kniežaťa Pribinu, ktorému na jeho dvorci v Nitrave vysvätil kostol v rokoch 826 - 828 salzburský arcibiskup Adalrám. Kamenné základy jednoloďového kostolíka z hradiska na úpätí Zobora na Martinskom vrchu sú pravdepodobne poslednými zvyškami tejto najstaršej sakrálnej architektúry. Po Pribinovi, ktorého vyhnali z Nitry, prevzal stolec údelného kniežaťa Rastislav, od roku 846 panovník Veľkomoravskej ríše. Vtedy na nitriansky kniežací stolec nastupuje jeho synovec Svätopluk. V roku 863 povolal Rastislav byzantskú kresťanskú misiu bratov Konštantína (Cyrila) a Metoda, ktorí priniesli našim predkom preklad Svätého písma do slovanskej reči a jej prispôsobené písmo. Nitra bola v tomto období najväčšieho rozkvetu Veľkomoravskej ríše dôležitým strediskom s viacerými hradiskami: na Vŕšku, na mieste dnešného hradu, na Borinke, v Lupke a na Zobore.

 Po smrti kniežaťa Svätopluka v roku 894 nastávajú vnútorné rozbroje v ríši a začiatkom 10. storočia ju rozvrátili nájazdy Maďarov a Bavorov.

 Strategickú dôležitosť si Nitra udržala aj po zániku Veľkej Moravy. V nálezoch možno sledovať pokračovanie zaužívaného spôsobu života a len postupné prenikanie vplyvov nového etnika. Na Zobore bol od roku 1111 spomínaný, no nepochybne starší benediktínsky kláštor sv. Hypolita. Na hrade sídlili arpádovskí vojvodovia, postupne Belo, Gejza i Ladislav, spravujúci novovytvorené pohraničné vojvodstvo. Po jeho zániku sa popri biskupstve koncom 11. storočia stáva Nitra sídlom kráľovskej stolice. Sídlo biskupa i župana bolo zrejme na dobre chránenom hrade, kde sa z tohto obdobia nachádza podkovovitá apsida kostola sv. Emerama. Nálezmi doložené osídlenie podhradia a starších priľahlých území je písomne potvrdené v Párovciach, kde v 11. až 12. storočí stál uprostred známej kupeckej osady pôvodne predrománsky kostol sv. Štefana.

 Rozvoj vyspelého stredovekého kráľovského mesta umožňuje Nitre výsadná listina Bela IV. z 2. septembra 1248, v ktorej udeľuje nitrianskym "hosťom" a mešťanom, obrancom hradu pri tatárskom vpáde, slobody a práva. Plnému uplatneniu týchto privilégii zabránili nasledujúce vojnové udalosti o sporné pohraničné územia medzi českým a uhorským kráľovstvom. Mesto vtedy dobyl a vyplienil Přemysl Otakar II. Zakrátko prestáva byť Nitra slobodným kráľovským mestom a dostáva sa po roku 1288 ako majetok nitrianskych biskupov do polohy neslobodného zemepánskeho sídla. Z moci biskupa si ju na krátky čas až do svojej smrti v roku 1321 uzurpoval Matúš Čák.

 O vzhľade mesta a jeho zástavbe z tohto obdobia sú len hmlisté predstavy. Prevažne poľnohospodársky charakter hlavného zamestnania obyvateľov určoval i rozsah avzhľad základnej stavebnej jednotky, obytného domu. Zachované kamenné pivnice, resp. ich časti v domoch Horného mesta poukazujú na dôležitosť vinohradníctva, nepochybne najvýnosnejšieho a pre Nitru tradičného poľnohospodárskeho odvetvia. Na základe neskorších analógií sa predpokladá, že väčšina svetských stavieb bola stavaná z hliny a pokrytá slamou. Začiatkom 14. storočia sa mesto delilo na šesť samostatných častí, pričom Horné a Dolné mesto oddeľovalo od seba rameno rieky Nitričky. Opevnenie, ktoré sa budovalo podľa nariadenia kráľa Žigmunda začiatkom 15. storočia, sa skladalo z viacerých samostatných častí. Najdôležitejší bol hrad na vyvýšenine nad meandrami rieky. Pod ním sa vo svahu rozkladalo Horné mesto, opevnené v troch pásoch. Tretí celok tvorili palisády a priekopy opevnenia Dolného mesta, ktoré využívali nepriechodné rozbahnené brehy rieky ako jednu časť fortifikácie. Na rozvoj a utváranie zástavby mesta rozhodujúcou mierou vplývali rušné vojnové udalosti v 15. až 17. storočí, pretože nijaké z väčších vojenských ťažení sa Nitre nevyhlo. Po obsadení mesta Stiborom ho v roku 1431 obliehali husitské vojská. V roku 1440 Nitru dobyli jiskrovci. Koncom 15. storočia podľahla vojskám poľského kráľa Kazimíra. Dobyli ju aj bethlenovci a v roku 1663 sa jej na jeden rok zmocnili Turci. Prirodzene, všetky dobyvateľské plienenia sprevádzané požiarmi zanechali na zbedačenom meste svoje stopy. V polovici 17. storočia malo Horné mesto len 44 domov, pričom spolu s Dolným mestom ho turecké vojská pred svojím odchodom vypálili.

 Pre stavby v Dolnom meste až do roku 1700 platilo obmedzujúce nariadenie, podľa ktorého mohli mať zo strategických dôvodov len jedno poschodie.

 Koncom 17. storočia sa mesto opevnilo a opravili hrad i kostol, začiatkom nasledujúceho storočia však opäť Nitru postihlo povstanie. Rákócziovské vojská obsadili mesto a držali ho vo svojich rukách päť rokov, až do kapitulácie v roku 1708. Po ich odchode sa podobalo rumovisku. Opravy a stavby nových objektov sa začali po roku 1710. Prestavala sa katedrála a hrad, opravil sa pútnický kostol Matky Božej, dobudovával sa piaristický komplex. V Hornom meste vznikli honosné objekty Veľkého a Malého seminára, veľkoprepoštský palác, obnovil sa františkánsky kostol. Pred vstupom do hradu vybudovali kamenný most a uprostred priestranstva pred ním morový stĺp.

 Novú tvár v duchu empíru a klasicizmu získalo mesto na začiatku 19. storočia. Panoval v ňom čulý obrodenecký život, pôsobili tu viacerí národovci. V roku 1836 založili v Nitre kníhtlačiareň, ktorá vydávala obrodeneckú tlač.

 K honosnej budove sídla župy v podnoží hradného kopca, prestavovanej v 2. polovici 19. storočia, v roku 1882 pribudla klasicistická stavba divadla na námestí a viacero elektických domov mešťanov. V predmestiach vznikli priemyselné stavby s potravinárskym výrobným programom.

 V 30-tych rokoch 20. storočia po zregulovaní veľkého meandru rieky došlo k rozsiahlej výstavbe na novozískanom území Dolného mesta. Po deštrukcii viacerých objektov, spôsobenej bombardovaním počas II. svetovej vojny, postupne sa likvidovala zástavba Dolného mesta. Nahrádzala ju najmä rozsiahla bytová výstavba, uspokojujúca požiadavky neustále pribudajúceho obyvateľstva.

 Dnešné okresné mesto je hospodárskym centrom Ponitria a strediskom poľnohospodárskeho školstva i výskumu na Slovensku. Je tu aj pedagogická fakulta. Vo výstavnom areáli Agrokomplexu sa každoročne koná celoštátna poľnohospodárska výstava.

 Horné mesto spolu s hradným areálom bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu v roku 1987.

 Osobnosti

 Počas dlhej histórie v Nitre pôsobilo viacero významných osobností, z ktorých si zasluhujú pozornosť najmä maliar a grafik E. Massányi, básnik Š. Krčméry, husitský profesor Karlovej univerzity J. Vavrincov z Račíc, J. Jesenský - básnik a spisovateľ - a ďalší.

 

Š. Krčméry

 Pre návštevníkov

 Návštevníci si môžu zvoliť prechádzku z južnej časti bývalého Dolného mesta cez Štefánikovu ulicu, miernym stúpaním cez Podzámsku ulicu a schodmi sa dostanú na malé námestie bývalého Horného mesta. Vstupným mostom a bránou cez opevnenie hradu vedie cesta do nádvoria a k reprezentačnému schodisku kostola. Zároveň na východnej strane sa dá prejsť k Vazilovej veži a k Pribinovej kaplnke. Z tohto miesta je pekný výhľad na mesto i na Zobor. Z hradu ide cesta západným smerom opôť do dolnej časti mesta, kde ponúkajú svoje zbierky múzeá a kostoly. V časti Chrenová sa nachádza v areáli Agrokomplexu Slovenské poľnohospodárske múzeum v prírode; sú tu inštalované poľnohospodárske zariadenia a budovy v rôznych častí Slovenska - úzkokoľajná železnička, senníky a pod. V centrálnej časti mesta na Svätoplukovom námestí je vybudované nové moderné veľkokapacitné divadlo, poskytujúce možnosti pestrej kultúrno-spoločenskej činnosti (kino, reštaurácie, kaviarne).

 Vychádzkou alebo sedačkovou lanovkou na Zobor sa dostaneme nad mesto. Lesopark a náučný chodník poskytujú ďalšie možnosti prechádzok. Spod Zobora vedie aj tzv. Ponitrianska magistrála - turistická trasa hrebeňom pohoria Tribeč.

 Mesto sa svojou športovo- rekreačnou vybavenosťou i vychádzkami do okolia poskytuje viacero možností na pobyt v letnom i zimnom období.

Zobor

Nitriansky hrad

Divadlo A. Bagara

  Erb

 Nitriansky mestský symbol poznáme z viacerých pečatí 15. storočia. Tvorí ho rameno so zástavou a vodorovným dvojramenným krížom. Podoba zástavy však naznačuje, že vlastný symbol vznikol už oveľa skôr. Z vývoja zástav je známe, že pôvodne boli upevnené na priečnom rahne a opakovali erbovú fugúru v jej obvyklej podobe. V 13. storočí sa však zástavy napevno pripevňovali k žrdi, a tým dochádzalo k natočeniu symbolu do vodorovnej polohy. Dá sa teda usudzovať, že na nitrianskom erbe je zobrazená pôvodná uhorská štátna zástava. Časovo symbol Nitry zapadá do obdobia pred rokom 1301 - do rokov prvých mestských výsad.

 

                                                  

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

opravte si chybu

(Mike, 17. 6. 2009 22:58)

To nemyslíte vážne s tým počtom obyvateľov... Nitra má okolo 84 tisíc...

Re: opravte si chybu

(_sandra_, 10. 2. 2020 18:22)

Ja to tu nevidím. Kde to je?

preco je tam ta ruka?

(macaci gang, 10. 2. 2020 18:06)

Dcéra to mala na vlastivede a nevedela to nájsť na tejto inak spoľahlivej stránke.

Re: preco je tam ta ruka?

(MAMA, 10. 2. 2020 18:17)

Aj môj syn to hľadal.

Erb

(Mima, 6. 2. 2019 15:39)

Ste blbci lebo malé deti ktoré sa o tom učia tak to nenájdu

chyba

(miska, 28. 2. 2010 12:56)

to nie su ziadne Patrovske Haje ale Párovské háje..to tiež opravte.....