Slovensko - Naša vlasť

Ďalšie z významných miest patriacich k západoslovenským malokarpatským vinohradníckym mestám leží na rozhraní Podunajskej nížiny a na úpätí Malých Karpát, ktoré sú chránenou krajinnou oblasťou. Vyznačujú sa viacerými krasovými a prírodnými útvarmi a atraktivitami. Lesné komplexy zmiešaných listnatých porastov duba, buka, hrabu tvoria prírodný rámec tohto malebného mesta.

 Podnebie

 Pezinok má teplú a suchú až mierne suchú nížinnú klímu s priemernými teplotami v januári -1 až -4°C, v júli 19,5 až 20,5°C, s ročnými zrážkami 530 - 650 mm. V Malých Karpatoch je prechod do mierne teplej vlhkej horskej klímy.

Evanjelický kostol v grinavskej časti Pezinku

 História

 Vzhľadom na nedostatok archeologických výskumov a nálezov z okolia mestečka Pezinok nemôžeme hovoriť o staršom osídlení z obdobia praveku a raného stredoveku. Je však pravdepodobné, že tak ako v blízkych vinohradníckych mestách Modra a Svätý Jur, aj tu sa nachádzajú stopy po súvislejšom osídlení.

 Osada sa prvý raz spomína v listine z roku 1208, ktorou ju ako majetok Bratislavského hradu odstúpili do majetku nitrianskeho župana Tomáša z rodu Hunt-Poznanovcov, ktorým patril Pezinok i mnohé ďalšie obce až do vymretia ich rodu v 2. štrvtine 16. storočia.

 V roku 1376 dostal Pezinok prvé trhové výsady, neskôr pribúdali ďalšie. Hospodárskym zázemím obce bolo rozvíjajúce sa vinohradníctvo, o ktorom je zmienka už v 13. storočí. V roku 1466 dostalo mesto určité hospodárske výsady, ktoré potvrdil kráľ Ferdinand I. a rozšíril ich o oslobodenie od platenia mýta v celom Uhorsku.

 Po vymretí svätojurských grófov sa stal Pezinok majetkom Jána Zápoľského a ďalších feudálov, až nakoniec v roku 1580 pripadol Illésházyovcom, ktorí nerešpektovali výsady mestečka. V roku 1615 sa dostal Pezinok privilégiom kráľa Mateja II. zo závislosti od pezinského panstva a mal právo stavať si opevnenie. Až v roku 1647 sa stal slobodným kráľovským mestom. Týmto povýšením od kráľa Ferdinanda II. získal aj právo vysielať poslancov na snem.

 Stavebný vývoj mesta rýchlo napredoval. V pôvodnej ulicovej osade smerujúcej na hrad v dôsledku privilégií a vzrastu významu mesta pocítili potrebu vybudovať pravidelné námestie. Hospodársky vzostup spôsobil aj výstavbu paralelnej ulice smerom k staršiemu kláštoru. Taktiež budovanie reprezentačných kostolov svedčí o bohatstve mesta v minulosti. Sieťový systém ulíc, ktorý tu v náznaku možno pozorovať, sa začal rozvíjať na osnove staršieho osídlenia niekedy začiatkom 17. storočia. V tom istom období hradobný systém uzavrel centrálnu časť mesta. V tesnej blízkosti hradieb bolo niekoľko osídlených plôch, ktoré zostali nechránené.

 Zo staršieho, zrejme stredovekého sídla zostáva len rytmizovanie parciel v strede sídla a kostol s cintorínom. Pezinok sa rozšíril založením nových blokov južným smerom a na východ i západ, pričom sa vytvorila takmer pravidelná sieť s dvoma hlavnými osami v pozdĺžnom pôdoryse mesta. Na tomto základe vyrástol oveľa rozvinutejší fortifikačný systém než u ostatných vinohradníckych miest, s veľkými bastiónmi, vysokým múrom s ochodzami a strielňami.

 Ako jeden z dôsledkov postupného osamostatňovania sa mesta mení sa hlavne v 1. polovici 17. storočia dôrazne pomer staviteľských záujmov v prospech architektúry stavanej pre mešťanov. Od konca 15. až do polovice 17. storočia prebieha veľká stavebná vlna zameraná na výstavbu meštianskych domov. Zástavba Pezinka pred koncom 16. storočia sa vcelku neodlišovala od iných stavieb používaných v okolí. Jej spôsob, komé situovanie domu k uličnej osi, prvotne formované už v 13. storočí, vytvoril organickú skladbu parciel. Toto delenie zachovali fakticky aj renesančné domy z konca 16. storočia, ktoré zo zachovaných pamiatok sú dnes stavebné najstaršie.

 Preniknutím reformácie v 16. a 17. storočí a s príchodom nemeckých "hostí" nastal veľký kultúrny, spoločenský a stavebný rozmach. Evanjelici si stavali kostoly, zakladali školy, ktoré povedľa už existujúcich pozdvihli kultúrnu úroveň mesta.

 Od konca 17. storočia sa tu konali aj jezuitské školské hry, ktoré založili divadelnú tradíciu a popri nej aj čulý hudobný život.

 S prosperitou vychádzajúcou z rozmáhajúceho sa vinohradníctva rozvíjali sa aj remeslá, zakladali sa cechy a manufaktúry. Od konca 18. storočia maliv Pezinku valchu a papiereň, od 19. storočia známu tehelňu a výrobňu gleja. Dolovalo sa tu zlato, ťažba ktorého zanikla v polovici 18. storočia.

 Pezinok vzrástol najmä v polovici 19. storočia, keď sa vybudovala železničná trať spájajúca Bratislavu a Trnavu. Viedla cez pezinok.

 Urbanistická kompozícia a architektúra boli zachované neporušene až do polovice 20. storočia. Zmeny, akými prešli mestá v 20. storočí, zanechali aj v Pezinku svoje stopy, ktoré narušili pôvodné historické jadro.

 Dnes je Pezinok známy najmä vinohradníctvo. Malokarpatské slávnosti vinobrania sa organizujú každý tretí rok, striedavo s Modrou a Račou.

 Najvýznamnejšie stavby mesta a kultúrno-spoločenské zariadenia sa nachádzajú na hlavnom Radničnom námestí, na Ulici M. R. Štefánika a na Holubyho ulici. Na severnom okraji mesta je areál kaštieľa s parkom.

 Osobnosti

 V Pezinku žili a pôsobili viaceré významné osobnosti. K najznámejším patria maliar a portrétista K. Kupecký, prírodovedec J. Ľ. Holuby a skladateľ a národný umelec E. Suchoň. Ďalej v meste pôsobili maliari G. Hollý a Š. Polkoráb, historik F. Bokes a iní.

J. Ľ. Holuby          E. Suchoň          J. Kupecký

 Pre návštevníkov

 Prehliadku mesta, okrem návštevy múzeí a významných objektov, obohatí aj návšteva štýlovej vinárne v kaštieli, prechádzka po námestí, parku i obhliadka časti zachovaného mestského opevnenia. Sakrálne objekty umožnia poznať najmä renesančno-barokové výtvarné pamiatky mesta. V múzeu J. Kupeckého a v expozícii J. Ľ. Holubyho sa zoznámime s osbnosťami európskeho významu. Zdatnejší návštevníci môžu pokračovať aj do okolitého pohoria Malých Karpát, kam vedú viaceré turistické chodníky, najmä na Zochovu chatu, do Limbachu a Modry alebo na hrad Červený Kameň. Okolie Pezinka s rekreačnými oblasťami v Slnečnom údolí pri Limbachu, na Babe či Strupoch umožňuje výlety a pobyty v zimnom i letnom období.

Zochova chata v Malých Karpatoch pod vrchom Veľká Homoľa

Kostol v dedinke Limbach

Nádvorie hradu Červený Kameň

 Erb

 Najneskôr od 15. storočia používal Pezinok vo svojej pečati symbol Immaculaty (Nepoškvrnenej Panny Márie) stojacej na polmesiaci a obkolesenej svätožiarou. Keď v roku 1647 Ferdinand III. povýšil Pezinok na mesto a potvrdil aj používanie jeho najstaršieho symbolu, došlo k ikonograficky zaujímavej situácii. Svätica bola označená za sv. Annu, no ponechali sa jej atribúty Immaculaty - polmesiac a svätožiara. Po roku 1948 sa mesto snažilo spojiť v erbe historický symbol s motívom vinohradníctva. Od roku 1979 hľadalo vhodné heraldické vyjadrenie iba vinohradníckeho charakteru mesta. Až v roku 1990 mesto začalo používať svoj najstarší symbol v primeranej heraldickej štylizácii.