Svätý Jur
Vinohradnícke mestečko s malebnou polohou na úpätí Malých Karpát a na západnom výbežku Podunajskej roviny leží v juhozápadnej časti Slovenska, 14 km od Bratislavy. Nad vinohradníckymi domčekmi postupne stúpajúcimi do svahov Malých Karpát sa nachádzajú vinohrady a nad nimi vo vrcholových častiach pohoria začínajú listnaté lesy. Priamo pod mestom sa otvára pohľad na zalesnené územie o ploche 370 ha, ktoré je zaujímavé nielen z hľadiska turistického, ale aj botanického. Ide o chránenú štátnu prírodnú rezerváciu Šúr so vzácnou flórou a faunou v prostredí barinato-slatinného jelšového lesa s rašeliniskom. Súčasťou je riedky dubovo-brestový les nazývaný Panónsky háj, v ktorm sa zachovala vzácna xerotermná vegetácia.
Podnebie
Svätý jur má teplú a mierne suchú nížinnú klímu s priemernými teplotami v januári -1 až -4°C, v júli 19,5 až 20,5°C, priemerné ročné zrážky sú od 530 do 650 mm. Pohorie má mierne vlhkú klímu.
Celkový pohľad na mesto Svätý Jur
História
Svätý Jur je najmenšie z miest tzv. Západoslovenskej pentapolitany - piatich významných vinohradníckych stredísk - Bratislavy, Trnavy, Modry, Pezinka a Svätého Jura. Má bohatú históriu, ktorej poznanie sprostredkúvajú okrem vzácnych umeleckohistorických a architektonických hodnôt akňj hodnoty prírodnokrajinárske. Územie vinohradníckeho mesta formovali generácie obyvateľov viac ako tisícročie a vinohradníctvo vtlačilo mestečku charakteristickejšiu pečať.
Najstaršie osídlenie predstavuje laténske sídlisko a opevnené hradisko hallštattské aj slovanské - Neštich - so zachovanými valmi opevnenia. V jeho blízkosti vyrástol v 13. storočí hrad Biely Kameň, sídlo svätojurských grófov. Hrad je dnes v rumoch. Svätý Jur sa v 13. storočí premenil zo strediska vojenskej moci na hospodárske centrum panstva rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. V roku 1209 dostal do daru osadu Svätý Jur Šebuš, zakladateľ rodu grófov z Jura a Pezinka. Tá sa vyvíjala spočiatku ako trhová osada, ale onedlho prevládlo vinárstvo. Vinice sa spomínajú v roku 1270, ale vinohradníctvo tu hralo významnú úlohu už dávno predtým. Zároveň sa rozvíjali aj remeslá. V polovici 14. storočia dostalo mesto trhové privilégium od kráľa Ľudovíta I. a začiatkom 16. storočia Ľudovít II. oslobodil tamojších obchodníkov od platenia mýta v celom Uhorsku. Všetky tieto práva a hospodárske výhody založené na vinohradníctve a vinárstve, remeslách a obchode pomohli Svätému Juru k hospodárskemu, spoločenskému i kultúrnemu rozvoju.
V roku 1609 vzniklo svätojurské panstvo, ktorého centrom bol Svätý Jur a ďalších 21 obcí (od Mysleníc až po Most na Ostrove). V roku 1615 bolo sídlo vyňaté zo svätojurského panstva a stalo sa samostatným mestom nezávislým od zemepána.
V roku 1647 spolu s Pezinkom sa stal Svätý Jur slobodným kráľovským mestom.
Rok 1663 bol pre mesto nesmierne 5ažký. Vypálili a spustošili ho Turci a nastala kríza, stavebný a hospodársky vývoj začal stagnovať a dokonca v roku 1871 mesto stratilo svoje predošlé výhody a postavenie. Napriek tomu však do konca 17. storočia tu existovalo ešte 10 cechov a v roku 1828 tu malo 116 remeselníkov svoje prosperujúce dielne.
Hospodárskemu vývinu zodpovedá aj rozvoj kultúry, stavebníctva a školstva. Napr. už v roku 1514 tu bola škola, fara sa spomína spolu s kostolom v roku 1271, prícestná kaplnka je z roku 1409. Od 16. storočia sa budujú vinohradnícke meštianske domy a zemianske kúrie. Najväčší rozmach výstavby spadá do 17. storočia. V rokoch 1603 - 1654 sa stavajú mestské hradby, v roku 1609 renesančný kostol a v rokoch 1651 - 1654 barokový kostol a kláštor piaristov. Títo založili v roku 1684 gymnázium, ktoré existovalo až do roku 1918. V ňom hrali divadelné hry, pestovali hudbu, spev. V roku 1783 postavili evanjelický kostol, v roku 1790 prebudovali jednu z kúrií na synagógu.
Vinohradníctvo ako fenomén vtlačilo svoju pečať mestečku, jeho architektúre vinohradníckych domov s vysokou priechodnou bránou a podbráním, kam sa dalo vtiahnuť s vozom k zadným veľkým pivniciam a lisovniam (prešovniam). Vinohradníctvo sa do tejto oblasti začalo šíriť s najväčšou pravdepodobnosťou už v časoch intenzívneho dotyku s Rímskou ríšou, hranice ktorej sa na začiatku nášho letopočtu dostali do blízkosti dnešného Svätého Jura. Zintenzívnenie vinohradníctva súvisí s usadzovaním kolonistov na základe nemeckého zákupného práva. Hlavný nápor je evidentný po tatárskom vpáde v 2. polovici 13. storočia. Nemecké obyvateľstvo priviedlo k rozkvetu malokarpatské vinohradníctvo a proces majetkového delenia vinohradov sa skončil do konca 13. storočia, keď sa vytvorila štruktúra krajiny viničného pásu zachovaná až do polovice 20. storočia. V strede tejto kultúrnej vinohradníckej krajiny sa rozprestiera trojuholníkový pôdorys mesta viažuci sa na mohutný náplavový kužeľ Starého potoka, ktorý končí bažinatou rovinou a Panónskym hájom.
Jadrom mesta je terénne stúpajúca Prostredná ulica v strede mierne rozšírená do tvaru vretena s pôvodne trhovou funkciou. Vo vrchole pôdorysu stojí farský kostol sv. Juraja z 13. - 15. storočia, ktorý dominuje celému okoliu. Nižšie, na konci námestia, je postavený pálffyovský kaštieľ a na križovatke hlavných vnútromestských komunikácií stoja ďalšie historicky významné budovy, akými sú bývalý kláštor a kostol piaristov, Segnerova kúria premenená na evanjelický kostol, starý mestský dom, Zichyho kúria - dnešná radnica, Kautzov dom a iné domy bohatých mešťanov, postavené zväčša v 16. s 17. storočí v renesančnom slohu.
Svätý Jur v roku 1990 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a spolu s okolitou vinohradníckou kutúrnou krajinou vytvára krásny neopakovateľný obraz.
Pre návštevníkov
Mesto Svätý Jur je zaujímavé z historického pohľadu ako jeden z dodávateľov vín na vtedajší panovnícky dvor s povinnosťou dodávať ročne vyše 22 000 litrov dobrého vína, no aj z hľadiska vlastného stavebného rozvoja v spojitosti s vinohradníctvom.
Návštevu malebného mesta začneme zvyčajne vstupom z hlavnej príjazdovej cesty z Bratislavy do Pezinka. Prechádzkou mierne stúpajúcim námestím navštívime kostol piaristov i expozíciu dejín mesta v budove mestského úradu či Literárne múzeum P. Jilemnického. Pokračovaním v prechádzke za námestie vstúpime do areálu farského kostola s cintorínom, odkiaľ je krásny výhľad na mesto, ale aj ďalej do Podunajskej nížiny.
Náročnejší návštevníci môžu značkovanou trasou prísť k zrúcaninám hradu Biely Kameň či k hradisku Neštich. Pobyt vo Svätom Jure rozširuje aj návšteva jeho okolia - Jozefského údolia, kde sú dobré podmienky na lyžovanie i kúpanie. Svätý Jur je jedným z východísk na hrebeňovku Malých Karpát.
Zrúcanina hradu Biely Kameň
Erb
Svätý Jur má hovoriaci erb, čo znamená, že na štíte zobrazená figúra a názov mesta majú rovnaké znenie. Sv. Juraj v brnení na koni mečom či kopiou zabíjajúci draka je symbolom Svätého Jura nielen od 14. júna 1647 - od povýšenia na slobodné kráľovské mesto Ferdinandom III., ale aj v tom čase, keď bol Svätý Jur poddanským mestečkom. Najstaršie zistené doklady o používaní vlastného pečatidla sú tri listiny z roku 1433, ktoré sa nachádzajú v bratislavskom mestskom archíve. Žiaľ, zachovali sa iba fragmenty týchto gotických pečatí.
Svätý jur
(amálka Bartovičová, 13. 1. 2011 20:17)