Choď na obsah Choď na menu
 


Svätý Jur

30. 5. 2008

 Vinohradnícke mestečko s malebnou polohou na úpätí Malých Karpát a na západnom výbežku Podunajskej roviny leží v juhozápadnej časti Slovenska, 14 km od Bratislavy. Nad vinohradníckymi domčekmi postupne stúpajúcimi do svahov Malých Karpát sa nachádzajú vinohrady a nad nimi vo vrcholových častiach pohoria začínajú listnaté lesy. Priamo pod mestom sa otvára pohľad na zalesnené územie o ploche 370 ha, ktoré je zaujímavé nielen z hľadiska turistického, ale aj botanického. Ide o chránenú štátnu prírodnú rezerváciu Šúr so vzácnou flórou a faunou v prostredí barinato-slatinného jelšového lesa s rašeliniskom. Súčasťou je riedky dubovo-brestový les nazývaný Panónsky háj, v ktorm sa zachovala vzácna xerotermná vegetácia.

 Podnebie

 Svätý jur má teplú a mierne suchú nížinnú klímu s priemernými teplotami v januári -1 až -4°C, v júli 19,5 až 20,5°C, priemerné ročné zrážky sú od 530 do 650 mm. Pohorie má mierne vlhkú klímu.

Celkový pohľad na mesto Svätý Jur

 História

 Svätý Jur je najmenšie z miest tzv. Západoslovenskej pentapolitany - piatich významných vinohradníckych stredísk - Bratislavy, Trnavy, Modry, Pezinka a Svätého Jura. Má bohatú históriu, ktorej poznanie sprostredkúvajú okrem vzácnych umeleckohistorických a architektonických hodnôt akňj hodnoty prírodnokrajinárske. Územie vinohradníckeho mesta formovali generácie obyvateľov viac ako tisícročie a vinohradníctvo vtlačilo mestečku charakteristickejšiu pečať.

 Najstaršie osídlenie predstavuje laténske sídlisko a opevnené hradisko hallštattské aj slovanské - Neštich - so zachovanými valmi opevnenia. V jeho blízkosti vyrástol v 13. storočí hrad Biely Kameň, sídlo svätojurských grófov. Hrad je dnes v rumoch. Svätý Jur sa v 13. storočí premenil zo strediska vojenskej moci na hospodárske centrum panstva rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. V roku 1209 dostal do daru osadu Svätý Jur Šebuš, zakladateľ rodu grófov z Jura a Pezinka. Tá sa vyvíjala spočiatku ako trhová osada, ale onedlho prevládlo vinárstvo. Vinice sa spomínajú v roku 1270, ale vinohradníctvo tu hralo významnú úlohu už dávno predtým. Zároveň sa rozvíjali aj remeslá. V polovici 14. storočia dostalo mesto trhové privilégium od kráľa Ľudovíta I. a začiatkom 16. storočia Ľudovít II. oslobodil tamojších obchodníkov od platenia mýta v celom Uhorsku. Všetky tieto práva a hospodárske výhody založené na vinohradníctve a vinárstve, remeslách a obchode pomohli Svätému Juru k hospodárskemu, spoločenskému i kultúrnemu rozvoju.

 V roku 1609 vzniklo svätojurské panstvo, ktorého centrom bol Svätý Jur a ďalších 21 obcí (od Mysleníc až po Most na Ostrove). V roku 1615 bolo sídlo vyňaté zo svätojurského panstva a stalo sa samostatným mestom nezávislým od zemepána.

 V roku 1647 spolu s Pezinkom sa stal Svätý Jur slobodným kráľovským mestom.

Rok 1663 bol pre mesto nesmierne 5ažký. Vypálili a spustošili ho Turci a nastala kríza, stavebný a hospodársky vývoj začal stagnovať a dokonca v roku 1871 mesto stratilo svoje predošlé výhody a postavenie. Napriek tomu však do konca 17. storočia tu existovalo ešte 10 cechov a v roku 1828 tu malo 116 remeselníkov svoje prosperujúce dielne.

 Hospodárskemu vývinu zodpovedá aj rozvoj kultúry, stavebníctva a školstva. Napr. už v roku 1514 tu bola škola, fara sa spomína spolu s kostolom v roku 1271, prícestná kaplnka je z roku 1409. Od 16. storočia sa budujú vinohradnícke meštianske domy a zemianske kúrie. Najväčší rozmach výstavby spadá do 17. storočia. V rokoch 1603 - 1654 sa stavajú mestské hradby, v roku 1609 renesančný kostol a v rokoch 1651 - 1654 barokový kostol a kláštor piaristov. Títo založili v roku 1684 gymnázium, ktoré  existovalo až do roku 1918. V ňom hrali divadelné hry, pestovali hudbu, spev. V roku 1783 postavili evanjelický kostol, v roku 1790 prebudovali jednu z kúrií na synagógu.

 Vinohradníctvo ako fenomén vtlačilo svoju pečať mestečku, jeho architektúre vinohradníckych domov s vysokou priechodnou bránou a podbráním, kam sa dalo vtiahnuť s vozom k zadným veľkým pivniciam a lisovniam (prešovniam). Vinohradníctvo sa do tejto oblasti začalo šíriť s najväčšou pravdepodobnosťou už v časoch intenzívneho dotyku s Rímskou ríšou, hranice ktorej sa na začiatku nášho letopočtu dostali do blízkosti dnešného Svätého Jura. Zintenzívnenie vinohradníctva súvisí s usadzovaním kolonistov na základe nemeckého zákupného práva. Hlavný nápor je evidentný po tatárskom vpáde v 2. polovici 13. storočia. Nemecké obyvateľstvo priviedlo k rozkvetu malokarpatské vinohradníctvo a proces majetkového delenia vinohradov sa skončil do konca 13. storočia, keď sa vytvorila štruktúra krajiny viničného pásu zachovaná až do polovice 20. storočia. V strede tejto kultúrnej vinohradníckej krajiny sa rozprestiera trojuholníkový pôdorys mesta viažuci sa na mohutný náplavový kužeľ Starého potoka, ktorý končí bažinatou rovinou a Panónskym hájom.

 Jadrom mesta je terénne stúpajúca Prostredná ulica v strede mierne rozšírená do tvaru vretena s pôvodne trhovou funkciou. Vo vrchole pôdorysu stojí farský kostol sv. Juraja z 13. - 15. storočia, ktorý dominuje celému okoliu. Nižšie, na konci námestia, je postavený pálffyovský kaštieľ a na križovatke hlavných vnútromestských komunikácií stoja ďalšie historicky významné budovy, akými sú bývalý kláštor a kostol piaristov, Segnerova kúria premenená na evanjelický kostol, starý mestský dom, Zichyho kúria - dnešná radnica, Kautzov dom a iné domy bohatých mešťanov, postavené zväčša v 16. s 17. storočí v renesančnom slohu.

 Svätý Jur v roku 1990 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a spolu s okolitou vinohradníckou kutúrnou krajinou vytvára krásny neopakovateľný obraz.

 Pre návštevníkov

 Mesto Svätý Jur je zaujímavé z historického pohľadu ako jeden z dodávateľov vín na vtedajší panovnícky dvor s povinnosťou dodávať ročne vyše 22 000 litrov dobrého vína, no aj z hľadiska vlastného stavebného rozvoja v spojitosti s vinohradníctvom.

 Návštevu malebného mesta začneme zvyčajne vstupom z hlavnej príjazdovej cesty z Bratislavy do Pezinka. Prechádzkou mierne stúpajúcim námestím navštívime kostol piaristov i expozíciu dejín mesta v budove mestského úradu či Literárne múzeum P. Jilemnického. Pokračovaním v prechádzke za námestie vstúpime do areálu farského kostola s cintorínom, odkiaľ je krásny výhľad na mesto, ale aj ďalej do Podunajskej nížiny.

 Náročnejší návštevníci môžu značkovanou trasou prísť k zrúcaninám hradu Biely Kameň či k hradisku Neštich. Pobyt vo Svätom Jure rozširuje aj návšteva jeho okolia - Jozefského údolia, kde sú dobré podmienky na lyžovanie i kúpanie. Svätý Jur je jedným z východísk na hrebeňovku Malých Karpát.

Zrúcanina hradu Biely Kameň

 Erb

 Svätý Jur má hovoriaci erb, čo znamená, že na štíte zobrazená figúra a názov mesta majú rovnaké znenie. Sv. Juraj v brnení na koni mečom či kopiou zabíjajúci draka je symbolom Svätého Jura nielen od 14. júna 1647 - od povýšenia na slobodné kráľovské mesto Ferdinandom III., ale aj v tom čase, keď bol Svätý Jur poddanským mestečkom. Najstaršie zistené doklady o používaní vlastného pečatidla sú tri listiny z roku 1433, ktoré sa nachádzajú v bratislavskom mestskom archíve. Žiaľ, zachovali sa iba fragmenty týchto gotických pečatí.

                                                   

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Svätý jur

(amálka Bartovičová, 13. 1. 2011 20:17)

mám rada Svätý jur.JE TU námestie.a je krásne.je tokrásne mesto ajz dialky je to pekne.bývam vo Svätom juri.a máme krásni stromček.je vo sätom juri.

svätý jur

(amálka, 13. 1. 2011 20:02)