Choď na obsah Choď na menu
 


Trnava

26. 4. 2008

Trnava leží v Podunajskej nížine na Trnavskej tabuli, ktorá patrí do Podunajskej pahorkatiny, a tú na severozápade ohraničujú Malé Karpaty. Mesto je vzdialené 50 km východne od Bratislavy. Blízko Trnavy tečie najdlhšia slovenská rieka Váh s prítokmi Dudváh, Parná i Trnávka. V okolí sa nachádza viacero prírodných kúpalísk, napr.: Štrky, Kamenný mlyn. Južne od Kamenného mlyna leží chránené územie Trnavských rybníkov, ktoré je významnou ornitologickou lokalitou s výskytom zriedkavých druhov vtákov.

 Podnebie

 Mesto má teplú a mierne suchú nížinnú klímu s priemernými teplotami v januári -1 až -4°C, v júli 19,5 až 20,5°C a ročný úhrn zrážok 530 až 650 mm.

Mestská veža a meštianske domy v Trnave

 História

 Trnava patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Vznikla na základoch staršieho osídlenia z včasného stredoveku, ale o bohatej histórii okolia Trnavy svedčia mnohé archeologické nálezy už z obdobia neolitu. Súvislé osídlenie regiónu nastalo pravdepodobne až po príchode Slovanov. Okolie Trnavy bolo lákavé vďaka veľmi úrodnej pôde a dobrým podmienkam na rozvoj poľnohospodárstva.

 Existenciu sídla v stredoveku dokumentuje viacero písomných správ z 12. a 13. storočia. Najstaršia zmienka o Trnave je z roku 1211 s odkazom na rok 1205. V listine ostrihomského arcibiskupa Jána sa spomína v súvislosti s darovaním časti príjmov kostola sv. Mikuláša ostrihomskej kapitule.

 Význam má predovšetkým listina o udelení mestských práv z roku 1238, ktorá je na Slovensku najstarším zachovaným mestským privilégiom. Kráľ Belo IV. ním podriadil Trnavu priamo korune a vymedzil jej také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Preto Trnava mala už od čias povýšenia na mesto všetky charakteristické vlastnosti stredovekého mesta. Pôvodne výsostne poľnohospodárske stredisko sa začalo postupne meniť na výrobné a obchodné centrum remesiel. Obyvatelia si na ochranu svojho majetku i práv postavili v 2. polovici 13. storočia opevnenie. Bolo obohnané priekopami, valmi a palisádami, neskôr priekopy zavodnili a postavili vysoký tehlový múr s baštami a štyrmi bránami. Celý fortifikačný systém dobudoval v polovici 16. storočia architekt P. Ferrabosco.

 Privilégium prilákalo do Trnavy najmä po tatárskom vpáde nemeckých "hostí" a v 2. polovici 13. storočia sa sídlo rozrástlo o novú časť. V pôdoryse Trnavy dobre rozoznať staré jadro osady situované okolo pôvodne románskeho kostola sv. Mikuláša od novšej časti založenej západne pri niekdajšom potoku. Už v prvých desaťročiach existencie mesta sa v jeho hradbách usadili rády johanitov, neskôr dominikánov, v západnej časti benediktíni, potom klarisky a rád sv. Františka. Z polohy týchto najstarších kláštorov sa dá určiť rozloha mesta s drobnou meštianskou architektúrou.

 Na prelome 13. a 14. storočia mesto takmer do základov zhorelo a bolo ho treba skoro celé znovu postaviť. Vtedy sa rozšírilo západným smerom. Uprostred tejto novej časti sa vytvorilo štvorcové námestie, ktoré sa stalo najživšou časťou mesta. Priečnu os tvorila spojnica vedúca k farskému kostolu, centru niekdajšej staršej osady. Na jej opačnej strane založili františkánsky kláštor.

 Významné postavenie nadobudla Trnava v 16. storočí. Bratislava bola od roku 1563 korunovačným mestom a Trnava prebrala úlohu duchovného a kultúrneho centra krajiny. Túto skutočnosť zdôraznil aj príchod ostrihomskej kapituly a prímasa do mesta v roku 1543. V tomto období sa uskutočnili v Trnave cirkevné synody i zasadnutie uhorského snemu.

 So 17. storočím sa spája najvýznamnejšia etapa v dejinách mesta. Vznikla prvá úlpná uhorská univerzita, ktorú založil kardinál Peter Pázmány v roku 1635. Jej 142-ročné pôsobenie prostredníctvom štyroch fakúlt - teologickej, filozofickej, právnickej a lekárskej - vplývalo na šírenie vzdelanosti v celom Uhorsku. K univerzite patrilo aj astronomické observatórium založené M. Hellom, knižnica, záhrady i divadelná sála. Vzhľad mesta ovplyvnila výstavba budov tejto univerzity a priama účasť talianskych umelcov na jej stavebnom a výtvarnom riešení. Nový charakter určili dominantné budovy jezuitského univerzitného kostola. Ako hlavné cirkevné centrum Uhorska sústreďovala Trnava okrem stredovekých kláštorov dominikánov, klarisiek a františkánov od 17. storočia viacero ďalších reholí. Ich stavebná činnosť sa výrazne prejavila v obraze mesta, predovšetkým v siluetách, ktoré tak často zobrazovali súdobí umelci vo svojich grafických dielach. Aj tereziánska stavebná činnosť v meste v rokoch 1750 - 1777 v univerzitnom areáli prispela k tomu, že sa Trnava postavila na čelo barokového umenia na Slovensku. Stala sa centrom, ktoré ovplyvnilo stavebnú činnosť celého širokého okolia. V tomto období pôsobilo mesto v rozhodujúcej miere aj na duchovný život. K tomuto obdobiu môže sa vzťahovať aj neskoršie používané prirovnanie Slovenský Rím. V roku 1770 bola trnavská univerzita poštátnená, v roku 1773 zrušený jezuitský rád. Univerzita sa presunula do Budína, neskôr do Pešti. Týmto odchodom stratilo význam nielen celé mesto, ale aj oblasť Horného Uhorska. I napriek tomu tradície kultúrneho a duchovného života naďalej pokračovali a v 2. polovici 18. storočia sa tu začalo prejavovať národné povedomie a záujem o slovenskú reč. V roku 1787 zásluhou Antona Bernoláka tu bola uzákonená bernolákovčina ako prvý slovenský spisovný jazyk. Pomohla tomu aj trnavská tlačiareň, ktorá v čase svojho pôsobenia rozhodujúcou mierou prispela k zvýšeniu úrovne knižnej kultúry.

 S postupným rozvojom nastal stavebný rozmach aj v okolí historického jadra. S výstavbou železnice v 19. storočí mesto sa opäť rozrástlo, jeho hospodársky a kultúrny život sa bohato rozvíjali. Vzniklo tu niekoľko tovární a mesto sa stalo aj priemyselným centrom. Trnava sa snažila udržať si svoj kultúrno-spoločenský štandard z predošlých storočí i naďalej.

 V období predmníchovskej ČSR narastal význam mesta, vznikli tu viaceré obchodné, živnostenské a bankové ústavy. Mesto sa stalo významným hospodárskym centrom okolia i celého západného Slovenska. Odvtedy je okresným mestom, najprv v Bratislavskej župe, potom v Západoslovenskom kraji.

 Medzi najvýznamnejšie stavby mesta patria objekty a súbory sakrálnej architektúry spolu s budovami univerzity zo 17. - 19. storočia. Základnú osnovu rozsiahleho pôvodne takmer pravidelného pôdorysu mesta tvorili tri hlavné ulice: spojnica Trojičného námestia so Svätoplukovým a pôvodné spojnice medzi bránami na južnej a severnej strane - ktoré sú aj pešími zónami mesta, Staromestská a Hlavná ulica.

 Zachovaný stredoveký urbanisticko-architektonický celok Trnavy s početnými významnými pamiatkami vyhlásila Slovenská národná rada v roku 1987 za pamiatkovú rezerváciu.

 Osobnosti

 Veľa osobností našlo svoje pôsobisko práve v Trnave alebo sa tu narodilo. V roku 1328 tu zomrel Ľudovít I. z Anjou, uhorsko-poľský kráľ, mecén mesta. Pôsobil tu M. Telegdy - zakladateľ prvej kníhtlačiarne, J. Sambucus - humanista, filológ, historik a editor antických autorov, dvorný historik kráľa Ferdinanda I. Ďalej tu žili a pôsobili M. Oláh - humanistický vzdelanec, cirkevný hodnostár, od roku 1562 miestodržiteľ Uhorska, P. Pázmány, politik, vysoký cirkevný hodnostár a mecén mesta; v nedávnej minulosti spisovatelia - J. Fándly, J. Hollý, F. Urbánek, hudobní skladatelia - Z. Kodály, M. Schneider-Trnavský a mnoho ďalších osobností. V meste študoval a pôsobil najvýznamnejší slovenský jazykovedec A. Bernolák.

   

     J. Fándly                      J. Hollý                 A. Bernolák            F. Urbánek

 Pre návštevníkov

 Návštevníci Trnavy majú možnosť stráviť príjemné chvíle najmä na pešej zóne v centre mesta a spojiť ich s prehliadkou viacerých kostolov, z ktorých najzaujímavejšie sú stavby univerzitného a farského kostola i kostola sv. Heleny. Prehliadka expozícií Západoslovenského múzea v kláštore klarisiek, v Olahovom seminári i v pamätnej izbe M. Schneidera-Trnavského, divadla či oblastnej galérie by mala byť súčasťou návštevného programu mesta. Prechádzkou bočnými ulicami okolo opravených častí hradieb si možno prezrieť jeden z našich najzaujímavejších mestských hradobných systémov.

 Okolie Trnavy s viacerými prírodnými kúpaliskami ponúka stráviť voľné chvíle najmä v letnom období na Kamennom mlyne, Štrkoch a v prímestskej rekreačnej oblasti Jahodníky. Areál zdravia Modranka, kryté kúpalisko a umelá ľadová plocha sa zase dajú využiť aj v zimnom období.

 Náročnejší hostia môžu navštíviť na úpätí Malých Karpát vo vzdialenosti cca 25 km od Trnavy jaskyňu Driny, lesopark Smolenického hradu i vodnú nádrž Boleráz alebo hrad Červený Kameň, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou s muzeálnou expozíciou.

 Erb

 Pôvodným symbolom Trnavy zo začiatku 14. storočia bolo šesťspicové koleso v strede s hlavou Krista. V priestore medzi spicami boli písmená alfa a omega s váhami, polmesiac a hviezda.

 V 15. storočí bola v kolese už len hlava Krista. Od roku 1420 začala Trnava používať vyslovene erbové pečatidlo. V strede jeho poľa bol vyrytý štít a v ňom iba koleso.

 V súčasnosti sa ujíma názor, že toto "koleso" skrýva v sebe význam Kristovho monogramu, zloženého z gréckych písmen iota a chí (I a X - Iesos Christos). Záväzným trnavským erbom je dnes koleso v štíte. Vznikol v prvej tretine 15. storočia.

                                                   

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Super

(Šimon, 25. 4. 2016 18:50)

Suprová stránka ani na wkipédiach o tomto nebolo.

Anonym

(Anonym, 29. 4. 2013 17:27)



Trnava patrí medzi najstaršie mestá

Anonym

(Anonym, 29. 4. 2013 17:23)

super!!!!!!!!!!!!!!

dobrá stránka

(iminka, 28. 11. 2010 12:06)

naozaj veľmi dobrá stránky, len škoda, že tu nemáte aj o Piešťanoch. Zo zemepisu totoiž musíme spraviť veeeľký projekt o našom meste. Ani by v tom nebol problem, keby učiteľka nekontrolovala, či to nemáme od slova do slova opísané z sk.wikipedia.org!
Keď budeme robiť projekt o Nitre alebo nejakom inom, pôjdem sa sem pozieť.
Aj tak veľmi pekne ďakujem.

super vlastiveda

(lilien , 24. 1. 2010 16:46)

zboznujem vlastivedu z celeho srdca a tato starnka je pre nu ako vysita takze ja zboznujem vlastiveduuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu!!!!!!!!
:D

skoda

(linda grekova, 11. 1. 2010 17:53)

mam v skole vlastivedu ale nechapem jaj až teras trolililinku ale....najtahši jazyk u mna je vlastiveda nechapem...proste, mame dobru p.učitelku ale ajtak chcela by som na polrlku 1 ale niako sa mi nedari mam 2,1,1 ale chapete ja fakt chcem tu 1.