Choď na obsah Choď na menu
 


Západné Slovensko

31. 5. 2010

Poloha a podnebie

   Západná časť Slovenska s výmerou 15 000 km2 sa nachádza v rozmedzí približne od 16°48´ po 19°05´ východnej zemepisnej dĺžky a od 47°42´ po 49°05´ severnej zemepisnej šírky. Je charakteristická rozsiahlymi pokojnými rovinami s iba kde-tu zvlnenými pahorkatinami Podunajskej a Záhorskej nížiny, čo sú najúrodnejšie a najteplejšie oblasti Slovenska. Celú oblasť nížin lemuje od západu po severovýchod pásmo pôvabných pohorí Malých a Bielych Karpát, Považského Inovca, Strážovských vrchov a Krupinskej planiny. Na území kraja sa striedajú husté lesy so žírnymi rovinami, prekrásne hlboké doliny s lužnými lesmi, horské potôčiky a bystriny s pomaly plynúcim tokom veľkých riek.

   Oblasť je bohatá na množstvo termálnych prameňov, pri ktorých vznikajú obľúbené a vyhľadávané liečebné a rekreačné strediská. Osobitnou kapitolou je  na juhu pretekajúci Dunaj, jeden z najväčších európskych veľtokov. Na dĺžke 172 km sú zákutia vhodné pre rybolov s labyrintami lužných lesov, s rozliatymi ramenami lemovanými širokými piesočnatými plážami a s mnohými prírodnými rezerváciami s bohatými revírmi jeleňov, drobnej zveri a vodného vtáctva.

   Väčšina územia patrí do oblasti s teplou, mierne suchou nížinnou klímou. Výbežky pohorí patria do mierne teplej oblasti s mierne teplou až mierne chladnou vlhkou horskou klímou. Najjužnejšia časť západného Slovenska je známa pomerne veľkým počtom tropických dní v roku. Zimy bývajú miernejšie ako na ostatnom území Slovenska.

 

História

   Mimoriadne vhodné prírodné podmienky, zachované cesty a priesmyky boli predpokladom na osídlenie územia od najstarších dôb.

   Najstaršie stopy osídlenia regiónu západného Slovenska spadajú do obdobia štvrtohôr - pleistocénu, charakteristického veľkými geologickými zmenami, ktoré predurčili tvárnosť krajiny.

   Pobyt lovcov na území západného Slovenska v prechodnom období staršieho a stredného paleolitu dokumentujú nálezy v dolnom povodí Hrona, v severnej časti Podunajskej nížiny, ako aj v podhorí Tríbeča, Považského Inovca a Bielych Karpát. Patria do okruhu kultúry clactonienskej industrie.

   V strednom paleolite stúpa počet nálezísk s moustérienskou kultúrou, zaberajúcich aj južné okraje Myjavskej pahorkatiny. Z tohoto obdobia pochádza aj nález pozostatkov ženy zo Šale nad Váhom a plastika Venuše z Moravian.

   Evidentný značný nárast staníc mladopaleolitických lovcov dokladá zväčšenie počtu obyvateľstva už vyvinutého pravekého človeka. Koncentráciu szeletských a gravettienskych táborísk zaznamenávame v oblasti medzi Piešťanami a Trenčianskou Teplou, najmä pri termálnych prameňoch, pričom staršie osídlenie zasahuje až po Ilavskú kotlinu a mladšie až po Žilinu.

   Stredná doba kamenná - mezolit, doba 8200 - 5000 rokov pred n. l. - je na západnom Slovensku zastúpená ojedinelými dunovými sídliskami sereďskej skupiny medzi Váhom od Serede a Malým Dunajom.

   V mladšej dobe kamennej - neolite, v rokoch 5000 - 3800 pred n. l. - územie západného Slovenska je v juhozápadných nížinách osídlené ľudom kultúry s lineárnou keramikou zdobenou rytím. Staval si veľké domy s kolovou konštrukciou a mal pohrebiská s hrobmi, v ktorých mŕtvi boli pochovávaní v prísne skrčenej polohe. Postupne sa osídľovali územia pozdĺž riek i severnejšie polohy. V mladšej fáze neolitu je to želiezovská skupina a v jej nálezoch je doložený už evidentný výmenný obchod s juhozápadnou Európou.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.